Wardenka

4. kapitola

Pripomeň mi význam slova dotyk!

Celučký nasledujúci deň si Hermiona opakovala vetu: „Ja som sa prosto zbláznila!“ A neustále pre seba vyhľadávala vhodnú výhovorku, ktorá by mohla ospravedlniť to, že sa rozhodla ostať. Obed varila ona. Keď Draco počul, že hrmoce hrncami ponúkol jej pomoc, no ona naňho vrhla krátky spýtavý pohľad. Sklonil hlavu a jeho entuziazmus bol preč.

„Dobre, pochopil som,“ šepol sklamane a chcel odísť, keď ho zastavila. Pri pohľade naň sa cítila totiž čudne. Akoby mu ubližovala svojím strohým, odmietavým postojom. Položila vedľa seba veľkú cibuľu s nožíkom.

„Nerada ju krájam,“ povedala čakajúc, či pochopil.

Draco sa usmial a postavil sa ku kuchynskej linke. Veľmi dobre vedel, že cesta, ktorou sa vydal za vytýčeným cieľom bude ťažko schodná, a že sa skladá z malých krôčikov. Možno práve takýchto ako bolo krájanie cibule.
Kým Hermiona krájala mäso, on lúpal cibuľu. Nevšimol si, že na malú chvíľu prestala a ako zhypnotizovaná ho pozorovala. Nemohol tušiť, čo sa jej preháňa hlavou. Keby to totiž vedel, isto by ho to nenechalo takým pokojným. Hermiona sledovala jeho dlhé a štíhle prsty ako zručne zbavujú cibuľu jej šupky. Ale o malú chvíľu jej podsunula všetečný myseľ iný obraz. Predstavila si ako Draco vyzlieka ju. Zbavuje ju vecí vrstvu za vrstvou, až kým sa neocitne nahá v jeho náručí. Keď sa jej spomedzi perí vydral akýsi čudný povzdych pripomínajúci skôr rozochvené zastonanie, pozrel sa na ňu a spýtavo zdvihol obočie. Ona však už opäť energicky krájala mäso a v duchu sa hrešila.

„Ty si šialená Hermy! Totálne! Veď koho by len napadlo pri šúpaní cibule to, čo teba? Nikoho!“ Napokon sa upokojila. A hoci bol Draco pri nej, sústredila sa len na varenie. Šlo im to od ruky. Nezavadzali si. Skôr sa skvelo dopĺňali. Poobede sa chcela ísť prejsť, aby vychladla a prišla na iné myšlienky, no zdalo sa jej, že sa od nej nechce vzdialiť.

„Zalietame si?“ opýtal sa a ona zaťala ruky v päsť a bojovne naňho zazrela.

„Neznášam lietanie!“ prskala a otočila sa na odchod, keď začula, ale celkom provokačne zahundral, že je zbabelec.

„Nie som!“ zvolala na svoju obranu. „Len nerada lietam! To je všetko,“ zastala, červenajúc sa s prekríženými rukami na hrudi. Vrhala po ňom pohľady akoby to boli ostré dýky a ona skúsený vrhač nožov.

„Nikto ti nepovedal, že so strachom treba bojovať?“ dráždil ju a z kôlne vybral svoju metlu. „Ak nechceš letieť sama, tak si zalietajme spolu,“ navrhol.

Hermiona zovrela pery do tenkej linky, prebodávajúc ho nenávistným pohľadom. Stál tam tak provokačne a pokojne ako dáky mýtický hrdina! Najradšej by mu jednu vrazila, aby mu zotrela z tváre ten jeho arogantný úsmev.

„Tak dobre!“ súhlasila nahnevaná, že sa ním nechala tak ľahko zmanipulovať. Ale čo mala robiť, keď ju vyprovokoval?

Nasadol na svoju metlu (najnovšia značka Nimbus Speed) a počkal, kým nasadne aj ona. Urobila to. Sadla si pred neho rukami pevne uchopiac rúčku metly a so zavretými očami čakala, kedy vzlietnu. Tento nový druh metiel poznala. Boli výkonnejšie, rýchlejšie a uniesli až dvojitú váhu, čím sa odlišovali od ostatných. Draco ju objal okolo pása a naklonil sa k nej.

„Ty si vpredu, riadiš. Takže by som ti radil otvoriť oči, ak nechceš, aby sme nabúrali,“ riekol pobavene, no malo to svoj účinok, pretože vypleštila oči.

„Ďakujem za radu!“ zašomrala, no počúvla ho.

„Pôjdeme k jazeru Monagh,“ navrhol a ukázal jej smer. Otočila metlu snažiac sa hľadieť dopredu a nie na zem. Neleteli príliš vysoko, lebo by zmrzli, no Draco niečo nevedel. Strašne sa bála výšok. Paradoxne ju upokojovalo len to, že tu bol pri nej. Objímajúc ju jednou rukou okolo pása a tak blízko pri nej jej dával pocit bezpečia. Aj Ron sa ju snažil dostať na metlu, ale nedokázal to. Tak prečo on!

„Tamto je jazero, vidíš?“ opýtal sa jej a jeho teplý dych ju pošteklil na líci. Musela by byť slepá, keby ho nevidela. Lenže ani výšky neboli pri lietaní tým jediným problémom. Ďalším a nemenej podstatným bolo pristávanie.

„Vravela som ti, že neviem dobre brzdiť?“ opýtala sa ho s obavami, keď hojdavo klesali na dol v akejsi krivej čiare.

„Nie, nevadí,“ šepol a rozosmial sa. Smial sa aj vtedy, keď sa dva metre nad zemou zošmykli z metly a padli do snehu. Hermiona ležala na chrbte a on na nej.

„Zlez zo mňa!“ prikázala mu, no neposlúchol. Pomrvila sa pod ním a on zvážnel.

„Milovala si sa už niekedy v snehu?“ opýtal sa zastretým chrapľavým hlasom.

„Čo?“ opýtala sa nechápavo, no to bolo všetko, čo stihla spraviť. Draco sa k nej sklonil a pobozkal ju. Bol to bozk plný túžby, strachu i nehy. Jedinečná kombinácia pocitov, ktorá ju nevystrašila, ale prekvapila. Celé jej telo sa po jeho dotyku zachvelo a ona sa vyľakala, pretože si uvedomila, že si ho vychutnáva všetkými zmyslami. Vôbec jej nevadilo, že leží v studenom snehu a bude celá mokrá. A nevadilo jej, že ju bozkáva práve on. Ani nevedela kedy a objala ho okolo krku. Možno práve toto si vysvetlil ako jej súhlas a neprestávajúc ju bozkávať sa od nej trochu odtiahol snažiac sa jej rozopnúť kabát. Robil to veľmi šikovne, pretože jej nedal čas na premýšľanie. Dávno zabudnuté pocity sa v nej krútili a vírili, dožadovali sa pokračovania. Jej myšlienky sa pri jeho vášnivom bozku kamsi rozplynuli. Vsunul ruku pod kabát a z úst sa jej vydral rozochvený ston, keď pocítila na svojom prsníku jeho ruku a mierny tlak, keď jej ho stlačil a jemne hnietol. Lenže práve toto ju prebralo ako ľadová sprcha a ona sa začala brániť napriek tomu, že sa jej to páčilo. Otočila hlavu na bok a skúšajúc ho od seba odtláčať.

„Draco prestaň!“ hlesla a myslela si, že ju nepočúvne a znásilní ju, no znova ju prekvapil. Uchopil jej tvár do dlaní a pozrel jej hlboko do očí.

„Prepáč. Neovládol som sa. Tak veľmi a dlho po tebe túžim, až mám dojem, že sa zbláznim,“ vstal a pomohol na nohy aj jej. Dokonca jej oprášil z chrbta sneh, kým tam ona zarazene stála.

„Ty po mne túžiš?“ ani nevedela ako to z nej vypadlo. V momente celá očervenela, ale neodtrhla od neho pohľad.

„Áno. A veľmi,“ priznal sa. Až potom si uvedomil, že ak neodišla doteraz, teraz jej dal pádny dôvod na útek. Hermiona len prikývla a otočila sa na odchod.

„Kam ideš?“

„Naspäť,“ odvetila jednoducho. „Už neletím.“ Draco si len vzdychol, zdvihol metlu zo zeme a nasledoval ju. Našťastie, neboli ďaleko.

Keď sa vrátili, dlho medzi nimi nepadlo ani slovo. Hermiona sa utiahla do salóna a myslela si, že bude mať chvíľu pokoj, no zmýlila sa. Draco zaklopal na dvere a vošiel dnu.

„Môžem? Alebo sa tu predo mnou skrývaš?“ opýtal sa a v očiach mu šibalsky zaiskrilo. Vzhliadla od papierov. Na líca jej vystúpil rumenec a on pochopil, že trafil do čierneho. Odhrnula si vlasy za uši a pozorovala ho. Kríval výraznejšie ako predtým.

„Neschovávam sa,“ riekla spupne žmoliac medzi prstami brko. „A nech sa ti páči. Je to tvoj dom. Nemusíš si odo mňa pýtať povolenie. Môžeš robiť čo chceš.“ Bola ostrejšia ako pôvodne chcela byť, no nemohla za to, že ju jeho prítomnosť znervózňovala.

„Hermiona, ak si neželáš moju prítomnosť, povedz mi to. Budem rešpektovať tvoje súkromie. Chcel som si iba čítať,“ vysvetlil ukazujúc na akúsi objemnú knihu, ktorú držal v pravej ruke.  

„Prepáč, že som tak vybuchla,“ ospravedlnila sa a zrumenela ešte väčšmi. „Nebudeš mi prekážať.“

Draco sa usmial a podišiel ku kreslu, ktoré bolo od kozuba vzdialené sotva dva metre.

„Ja len ... nemôžem si zvyknúť na túto tvoju novú tvár,“ hlesla a neuvedomila si, že vyriekla nahlas to, o čom premýšľa.

„Hermiona? Asi ťa to prekvapí, čo ti teraz poviem a možno mi ani neuveríš, ale to nie je v tvári. Je to preto, že si ma nikdy nepoznala takého, akým som v skutočnosti bol. Chápem, že sa stále bojíš a čakáš, kedy ukážem svoju pravú tvár, tú, ktorú si spoznala na škole, a ktorú som roky svetu ukazoval aj po tom, ale daj mi šancu.“

„Prečo sa mi jeho slová zdajú byť také úprimné?“ pomyslela hľadiac mu uprene na nohu, ktorú si opatrne vystieral. „Čo sa ti stalo s nohou?“

„Je to dlhý príbeh a nie som schopný ti o tom teraz hovoriť. Stará nehoda,“ odvetil nevýrazne a ona len prikývla.

Keď si večer líhala do postele, stále premýšľala nad tým, čo jej povedal. Bolo by možné, aby sa tak zmenil? Neuveriteľný stoosemdesiat stupňový obrat? Otočila sa na bok a schúlila sa do klbka. V izbe na druhej strane chodby počula jeho tiché kroky. Ešte nespal. No za chvíľu sa celý dom ponoril do ticha. Bolo to strašné ticho, v ktorom počula svoj vlastný dych znieť trikrát hlasnejšie a ona nemohla zaspať. Myslela na Rona, na svoju rodinu a potom sa jej do myšlienok vkradol on, Draco. Spomenula si na ten bozk a celá sa rozochvela.

„Nie!“ šepla zlostne. „Netúžim po ňom! Nie po ňom! To predsa nejde,“ snažila sa presvedčiť samu seba. No keď nemohla zaspať ďalšiu hodinu a spánok neprichádzal ani potom, odkopla perinu a bosá zišla dole. Zamierila do salóna.

„Lacarnum Inflamare,“ hlesla a v kozube sa rozhorel oheň. Bez zaváhania podišla k barovej skrinke a vytiahla odtiaľ fľašu whisky. Otvorila zátku a dala si pár glgov priamo z fľaše. Rozkašľala sa, keď jej horúčava zaliala vnútornosti ako žeravá láva, no to ju neodradilo. Chcela len prestať myslieť. Nič iné.

Draco sa zobudil uprostred noci. Zdola sa k nemu niesli neznáme zvuky. Pozrel sa na hodinku. Bolo pol tretej. Vyliezol z postele, obliekol si župan a zišiel dole s prútikom pripraveným v ruke. Prekvapene zostal civieť na chodbe a nemohol uveriť vlastným očiam. Hermiona tancovala v salóne bosá a odetá len v priesvitnej nočnej košeli, ktorá viac odhaľovala ako skrývala. Prudko po nej zatúžil. Krv mu zovrela v žilách a nahrnula sa do slabín. Jeho čierne boxerky ho teraz nepríjemne omínali a väznili. Náhle zastala otočená mu chrbtom a chytila sa za hlavu. Zjavne sa jej zatočila. Sledoval ju ako tackavým krokom podišla k stolu a sadla si naň s veľkou námahou, pričom sa pri nevydarených pokusoch stále chichotala. Až potom mu to došlo. „Veď je opitá!“
Vošiel do salóna a oslovil ju: „Hermiona?“

Pozrela naňho a vystrúhala krivý, no široký úsmev. „Draco Malfoy. Dáš si so mnou?“ ozvala sa ukazujúc na karafu, z ktorej nechýbalo veľa. Vydýchol si. Nebola zrejme zvyknutá na alkohol, preto sa opila z tých pár hltov a tak rýchlo.

„Nie, ďakujem,“ odmietol, ale načiahol sa za fľašou. „A ani ty už nebudeš.“ Vzal karafu a odložil ju.

„Ne-nevravel si dnes čosi o rešpekte?“ opýtala sa zádrapčivo.

„Iste,“ priznal, „ale o tomto sa s tebou hádať nebudem. Mala by si ísť hore a pokúsiť sa zaspať.“

„To som skúšala skoro štyri hodiny! Ale to je tvoja vina! Ty môžeš za to! Nemal si ma pobozkať! A nemal sa mi ten bozk tak páčiť!“ kričala naňho a on len neveriaco počúval prepaľujúc ju pohľadom.

„Čo si to povedala?“ zašepkal a tep sa mu zrýchlil. Hermiona stále sedela na stole ako kôpka nešťastia. Bola taká krásna a vzrušujúca. Keď ju tu zazrel tancovať bosú a rusovlasú, v bielej nočnej košeli s rázporkami siahajúcimi až k bokom, mal dojem, že od tej túžby načisto zošalie.

„Draco?“ ozvala sa prepaľujúc ho pohľadom.

„Áno?“ šepol a podišiel k nej.

Prestala pohojdávať nohami a mierne ich od seba poodtiahla, čím sa jej košeľa vysunula vyššie a odhalila nielen lýtka, ale i kolená. Draco naprázdno prehltol. „Svätý Merlin! Rozhodla sa ma umučiť?“ Premýšľal horúčkovito, no ani na to mu nedala čas. Natiahla ruku, schmatla ho vpredu za župan a pritiahla si ho bližšie medzi nohy, ktorými zovrela jeho štíhle boky. Cítila tlak jeho prirodzenia na svojom stehne a ticho zavzdychala.

„Potrebujem pomoc,“ šepkala a prinútila ho skloniť sa nižšie. Jej horúci dych ho šteklil na krku a on sa snažil zo všetkých síl ovládať rastúce vzrušenie.

„A ... č-čo ... by to malo ...byť?“ vyjachtal a zastonal, keď mu horúcim jazykom prešla po krku, kde tak zbesilo pulzovala jeho tepna. Uhryzla ho nežne do ušného lalôčika. Jej ruky sa skúmavo presunuli z jeho hrude cez plecia na chrbát a skĺzli na pevný zadok. Hľadeli si do očí v očakávaní, kto z nich spraví ďalší krok. Bol to Draco. Jeho sebaovládanie zlyhalo. Skoro až nesmelo jej vzal tvár do dlaní a najprv sa len nežne obtrel o jej pery. Lenže už sa nedokázal tak dokonale ovládať. Tlak jeho úst zosilnel a jazykom ju prinútil roztvoriť pery. Bol to taký intenzívny pocit, až jej to bralo dych. Ani len nepomyslela, že by mali prestať. Pristúpil k nej ešte bližšie a pevne ju objal. Ale len preto, aby ju položil na studený stôl. Jeho ruky sa v momente presunuli na jej kolená a posúval ich stále vyššie. Zachytil a nadvihoval aj jej nočnú košeľu.
Hermiona bola omámená, no celkom presne si uvedomovala, čo robia a k čomu sa tak neuveriteľne rýchlo schyľuje. Možno by ho mohla zastaviť, no nechcela to. Na lone cítila tlak jeho prirodzenia. Bolo pre ňu úžasné zistiť, že je rovnako vzrušený ako ona. Viedli divoký súboj jazykmi. Obaja sa pokúšali získať prevahu, no museli sa o ňu podeliť. Nezľakla sa, keď začula zvuk trhajúcej sa látky.
„Prepáč,“ šepol prerývane, no to už jej nohavičky ležali na zemi pri jeho nohách. Znovu a znovu ju bozkával, nevediac sa jej nasýtiť. Jediným pohybom si stiahol boxerky a hladiac jej vnútornú stranu stehien sa dostal až k miestu, ktoré pulzovalo nenaplnenou túžbou. Keď sa jej tam dotkol zvedavými prstami, zastonala. Draco viac nechcel čakať. Prudko do nej vnikol a ona od úžasu vykríkla. Zmĺkla vo chvíli, keď si znova privlastnil jej pery a prenikol jazykom ešte hlbšie. Potom vtiahol jej jazyk do svojich úst a jemne ho sal. Držiac ju za oblé boky sa do nej vnáral čoraz prudšie a rýchlejšie. Vyvrcholenie prišlo rýchlo. Bolo ako jasný ohňostroj, ktorý ich na malú chvíľu oslepil. Hermione sa z úst vydral ďalší výkrik a jemu sa telo naplo v slastnom kŕči. Stále ponorený v jej zamatových hĺbkach klesol na jej hruď ťažko oddychujúc. Vošla mu prstami do vlasov a hrala sa s nimi. Keď zdvihol hlavu a pohliadol jej do očí, videl jej dokonalé vyčerpanie i prepychové nasýtenie telesných potrieb. Videl v nich svoj vlastný odraz.

Usmial sa a znova ju pobozkal. Tak ľahko a krátko ako to spravil prvý raz. Nakoniec sa odtiahol, aby sa upravil. Hermiona ho zamyslene pozorovala. Bola taká malátna, že sa nevládala ani pohnúť. Bola prekvapená, keď ju vzal do náručia a niesol preč. „Je čas na posteľ,“ zašepkal jej do vlasov. „Musíš sa vyspať.“

Bola rada, že nezamieril do svojej, ale odniesol ju do jej izby. Uložil ju do veľkej postele, prikryl a pobozkal na dobrú noc, na čelo. Akoby bola malé dievčatko a nie dvadsaťosem ročná mladá žena, ktorá už v živote toho veľa preskákala.

„Dobrú noc, Mína,“ oslovil ju nežne. „Zajtra sa porozprávame.“ Potom zhasol svetlo, odišiel a ona zaspala.

Ich rozhovor včasne ráno bol stručný. Uistila ho, že sa jej nemá za čo ospravedlňovať, pretože po tom, čo sa medzi nimi stalo túžila rovnako ako on a nebola až tak veľmi opitá, aby si neuvedomila, že ho k tomu sama vyprovokovala. Nechcela to viac rozoberať. Hlavne preto, že jej túžba neutíchla, ale vznietila sa do väčších rozmerov ako bola. A to ju desilo.

Avšak tým, že ju brával na prechádzky a snažil sa s ňou zblížiť inak než telesne, jej poskytoval dostatočný dôvod na to, aby si držala odstup a v prvom rade chladnú hlavu. Jeden deň ju prekvapil tak, že do nej znenazdajky hodil snehovú guľu a rozpútal tak malú vojnu. Hermiona pred ním utekala chichotajúc sa. Robila len krátke zastávky na to, aby si rýchlo spravila guľu a hodila ju po ňom. Čudovala sa však, že napriek svojmu krívaniu ju doháňal a ani nevedela ako, strhol ju do náručia a zvalil na zem. Obaja sa veselo smiali, kým ju nepobozkal. Neprotestovala. Vlastne áno, chcela. Túžila po niečom viac ako po obyčajnom bozku. No nedal jej na výber. Mala dojem, že sa rozhodol sám proti svojej vôli správať sa slušne. Dva dni pred Vianocami ju pozval do mesta. Súhlasila.

„Potrebujem kúpiť darčeky pre Mary, Jerryho a Nooka.“

„Nooka? To je kto?“ spýtala sa a zvedavo nahliadala do vianočne ozdobených výkladov.

„Môj domáci škriatok,“ vysvetlil a ona naň pozrela spýtavo zdvihnúc obočie. Nevšimol si to, lebo ho niečo zaujalo vo výklade.

„Mína? Rozdelíme sa, dobre?“ navrhol. „Presne o hodinu sa stretneme tuto, pred antikvariátom. Poznám tu skvelú reštauráciu. Týmto ťa pozývam po nákupoch na obed,“ riekol náhlivo. Pobozkal ju na ústa a vkročil do obchodu.

„Tak dobre,“ šepla a vydala sa hore ulicou. Aj ona ešte potrebovala dokúpiť pár darčekov. Netrvalo jej to dlho, lebo presne vedela, čo hľadá. Nákupy si nechala doručiť priamo do sídla, ale aj tak nebola spokojná. Keď už mala stráviť Vianoce s Dracom, chcela kúpiť niečo aj jemu. Ale nevedela čo. No usmialo sa na ňu šťastie. V jednom z výkladov zbadala krásnu vychádzkovú paličku. Bola z lešteného ebenového dreva, ozdobená striebornou hlavou draka, ktorého dlhý chvost sa ovíjal pozdĺž celej paličky končiac na jej druhom konci. Spokojne sa usmiala a vošla dnu.

„Tak čo? Kúpil si im niečo?“ opýtala sa, keď sa znovu stretli.

„Áno. A čo ty?“

„Hej, mám všetko,“ riekla spokojne.

„Tak môžeme ísť na obed?“ usmiala sa a galantne jej ponúkol rameno.

„Poďme,“ pritakala. „Celkom som pri tom nakupovaní vyhladla.“

Vzal ju do malej útulnej reštaurácie „Zlatý štvorlístok.“ Hermiona mu dala za pravdu. Vôbec nepreháňal. Bolo tu čisto, obsluha bola príjemná a jedlo fantastické.
V ten deň ešte rozposlali darčeky, aby na nič a nikoho nezabudli. Hermiona sa večer rozhodla upiecť pár perníkov a tak sa opustené sídlo začalo meniť a voňať domovom.
Deň pred Štedrým večerom to Hermiona už nevydržala a zaklopala na dvere jeho spálne. Bolo niečo pred pol dvanástou a vedela, že nespí.

„Mína, stalo sa niečo?“ opýtal sa.

„Prečo sa mi tak páči to jeho oslovenie? Už aj pri ňom sa mi rozbúcha srdce!“ uvažovala horlivo. Oblizla si suché pery jazykom, vošla dnu a zavrela za sebou. Podišla až k nemu, postaviac sa na špičky a pobozkala ho tak, že musel pochopiť. Celkom mu poplietla tým bozkom hlavu. Chytil ju za tvár a vnoril si prsty do jej hustej záplavy hodvábnych vlasov, kým ona mu rukami šikovne a netrpezlivo rozopínala košeľu. Uvedomil si čo spravila až vo chvíli, keď ho dlaňami láskala na nahej hrudi.

„Mína, ja ...“ odtiahol sa od nej zahanbene, no bolo neskoro.

Hermiona sa chvíľu omráčene dívala na jeho jazvy. Staré popáleniny, teraz už zahojené.

„Nemala si to vidieť,“ šepol zronene a chcel sa pozapínať, no nedovolila mu to. Predstúpila pred neho a znovu ho pobozkala. Tak nežne a presvedčivo, až sa rozochvel. Stiahla mu košeľu z pliec a nielen pohľadom, ale i rukou pohladila jemnučkú pokožku jazvy, ktorá sa mu nenápadne začínala na krku pod pravým uchom a rozširovala sa cez plece na časť hrude a chrbta. Draco zastonal a objal ju. Poddal sa. Znova zamkol jej ústa v bozku, ktorý sa z jemného menil na vášnivý a divoký a vzápätí znova znežnel. Zdvihol ju na ruky a preniesol k svojej obrovskej posteli. Len čo sa obaja náhlivo zbavili zvyškov oblečení, Draco si ju pritiahol k sebe a stiahol ju na posteľ tak, že teraz ležala na ňom. Ani raz neprerušil bozkávanie. Jej poloha mu poskytovala voľný prístup k celému telu a jeho ruky sa mohli slobodne vydať na cestu dolu jej chrbtom. Uchopil ju za pevný, okrúhly zadoček a pritisol si ju na svoju tuhnúcu mužnosť. Jej vášeň sa dvíhala do takých výšav, že o chvíľku už jej telo dorážalo naňho. Draco však znenazdajky zmenil polohu, pretočil ju na chrbát a uložil sa medzi jej nohy. Dnes si chcel dať záležať na predohre, preto sa nikam neponáhľal. Jej vnútro sa rozochvelo a cítila, ako v nej narastá nielen spaľujúca horúčosť, ale i zmyselné napätie. Vnímala ho všetkými zmyslami. Stále chutil po čaji, ktorí po večeri pili, zhovárajúc sa v salóne. Cítiť zmes jablka a škorice na jeho ústach, na jazyku bolo pre ňu také vzrušujúce ako jeho bozky a dotyky. Jeho nahé rozpálené telo voňalo pižmom. Vlasy, v ktorých sa mu neustále prehŕňala mal na dotyk jemné ako hodváb. Zakaždým, keď začula jeho stonanie, musela reagovať rovnako. Videla intenzívnu žiaru túžby, ktorá sa mu zračila v očiach. Vôbec nemohla pochopiť, ako veľmi ju môže vzrušiť pohľad na to, ako po nej šialene túži. Pristihla sa, ako nevedomky zadržiava dych zakaždým, keď našiel nový citlivý bod na jej tele a dráždil ho.

Jazykom zakrúžil okolo jej ucha a prstami sa vydal cestičkou dolu hrdlom až k prsiam. Dýchala namáhavo, ale nebolo to kvôli váhe jeho tela. Jeho dlaň láskajúca oblé zamatové vrcholky bola nesmierne horúca, ale ani tá sa nevyrovnala páľave jeho úst, keď náhle prerušil bozk, aby sa prisal na jej stuhnutú bradavku. Hermiona skoro prestala dýchať. Rukami ho objala okolo krku a prehla sa ako tetiva v ústrety jeho telu. Bozky, ktorými ju zasypával a odvážne láskanie v nej vyvolali pocit, že vzbĺkne. Dal si záležať, aby jeho ruky a ústa nevynechali ani kúsoček miesta na jej nádhernom tele. Bol taký pozorný a vášnivý a pritom nežný, že sa mu pod rukami doslova roztápala. Keď pocítila tlak medzi nohami, z hrdla sa jej vydrali jemné stony, znejúce ako pradenie. Draco pomaly prenikal do jej lona, ktoré ho iba uvítalo. Bola dostatočne vlhká a pripravená na to, aby sa ich roztúžené telá spojili. Jeho plnosť v nej vyvolala číry pôžitok. Pri ich prvom milovaní si nestihla uvedomiť, aký je obdarený. Keď zrazu prudko prirazil, prekvapene vykríkla. To, čo s ňou dokázal spraviť, presahovalo všetky jej doterajšie skúsenosti. Trochu sa hanbila za to porovnávanie, ktoré ju napadlo tak odrazu.

„Draco,“ šepla rozochvene a prinútila ho, aby ju zasa pobozkal. Rád jej vyhovel. Prekrásnymi pomalými nárazmi v nej rozvibroval také pocity, o ktorých nemala ani poňatia. Slasť ju prenikla natoľko, až mala pocit, že ju cíti úplne všade. Pulzovala v nej ako sopka túžiaca vybuchnúť.
Zrazu opäť vykríkla jeho meno a zažila nádherný, magický a nespútaný pocit naplnenia. Avšak uvedomila si, že dospel k vyvrcholeniu spolu s ňou. Ronovi sa to nikdy nepodarilo. Vždy bol hotový skôr ako ona. Zachvátila ju malátnosť a nechcelo sa jej ani pohnúť. K mužovi, čo jej stále ležal v náručí pocítila nával nežnosti a ten jej vohnal slzy do očí. Rýchlo ich zahnala. Keď potom chcela vstať a odísť do svojej spálne, jednoducho ju nepustil. Uväznil ju vo svojom náručí a ešte dlho sa s ňou maznal. Šepkal jej láskyplné vyznania a láskal jej rozhorúčené telo, akoby nechcel dovoliť, aby vychladla a aby po ňom znova a ešte intenzívnejšie zatúžila. A tak sa stalo, že sa o chvíľu milovali znova, pretože Hermiona vnímala jeho opätovné vzrušenie, ktoré sa vystupňovalo, keď sa ho začala dotýkať a pohládzať perami i jazykom, podrobne a starostlivo skúmajúc a mapujúc jeho nádherné opálené telo.

Zaspali neskoro nad ráno, keď už začínalo svitať.