Wardenka

19. kapitola

Maškary a iné problémy

Hermiona uložila chlapca do postele a chcela mu prečítať rozprávku na dobrú noc, ako to mala vo zvyku, no do detskej izby vstúpil Draco a ponúkol sa, že tak spraví sám. Iba prikývla a urobila to, čo vždy, keď sa ocitol v jej blízkosti. Vytratila sa najrýchlejšie ako sa len dalo.

„Mal si pekný deň?“ opýtal sa ho Draco, keď si sadol na kraj synovej postele, naprávajúc mu prikrývku.

Scorpius sa na malú chvíľu zamyslel a zvraštil pri tom nos. „No ... áno, bol celkom dobrý.“

Draco si však všimol synovo zaváhanie a to v ňom vzbudilo len zvedavosť. „Stalo sa niečo u Potterovcov?“ opýtal sa a jeho syn sa pretočil na bok, stískajúc svojho dráčika v náručí.

„Scorpius, čo sa stalo?“ opýtal sa zamračene, cítil ako v ňom narastá hnev. Tušil, že bolo chybou pustiť ho s Hermionou k Potterovcom, ale ... „Dofrasa!“ zahromžil v duchu. „Nabudúce sa určite nedám len tak ľahko presvedčiť, pretože žiadne nabudúce vlastne už ani nebude!“

„James mi povedal, že som pako,“ vyhŕkol odrazu a pozrel sa naňho. „Ocko? Čo je to pako?“ spýtal sa rozladene i dotknuto a Dracov výraz potemnel.

„Je to nepekné oslovenie. A nepravdivé,“ dodal po chvíli, držiac svoj hnev na uzde, aby nezaškrípal zubami.

„Dobre, ale čo to znamená?“ dožadoval sa Scorpius vysvetlenia.

Draco zavrel na moment oči a sťažka si povzdychol. „Znamená to hlupák. A ver mi, že ty žiadny hlupák nie si,“ zdôraznil.

„Hm, to povedal aj ujo Harry, keď karhal Jamesa,“ priznal spokojne.

„Prečo ťa tak vlastne oslovil?“

Scorpius mykol plecami. „Asi počul Hermionu ako sa zhovárala s tetou Ginny. Vravela jej, že som len nedávno začal hovoriť. Že to bol asi následok postramického trestu. James to musel počuť a vysmieval sa mi. Povedal mi, že som pako a potom Albus povedal svojmu bratovi, že je pako on. Hermy sa tiež veľmi nahnevala a ujo Harry odviedol Jamesa bokom, aby mu dohovoril. Musel sa mi ospravedlniť a sľúbiť, že to viac neurobí,“ kým Draco vstrebával, čo mu syn práve povedal, Scorpius mu položil ďalšiu otázku. „Čo je to ten postramický trest?“

„Hermiona asi myslela post-traumatický stres, nie?“

Scorpius prikývol. „Ach, poplietol som to. Ale je to dlhé slovo. Čo to znamená?“

„Keď si prežil niečo, čo ťa silno poznačilo,“ odvetil zamyslene, uvažujúc, prečo dospela Hermiona k tomuto záveru. Potom vyhŕkol: „Hermy?“

„Hm, áno, naša Hermiona,“ vysvetlil Scorpius. „Tak ju volá Lily. Páči sa mi to,“ priznal bez okolkov. „Vieš, že je ich krstnou mamou?“

„Krstnou mamou koho?“ Draco ešte stále zúril, no hnev začínal striedať zmätok.

„Je krstnou mamou Jamesa, Albusa a Lily.“

„Och, aha,“ hlesol.

„Môžem k ním ísť aj budúcu nedeľu? Al ma pozval a ujo Harry povedal, že môžem, ak ma pustíš.“

Draco zaklipkal očami. „Ty ... ty sa tam chceš vrátiť? Veď ten James ... správal sa k tebe zle.“ Povedal, akoby to všetko vysvetľovalo.

„Hej, on hej, ale Albus je môj kamarát a aj Lily. Tak môžem?“

„Ale James .. on ...“

„James je pako,“ hlesol Scorpius a uškrnul sa.

„Tak dobre. Nič nesľubujem, ale pozhovárame sa o tom ešte. Mám ti teraz prečítať rozprávku?“ spýtal sa pokojnejšie a bol rád, že chlapec prikývol. Aspoň mu to nachvíľu dovolilo odpútať sa od vlastných myšlienok.

***

Keď dal napokon spiacemu synovi bozk na čelo a vytratil sa z jeho izby, rozhodol sa vyhľadať Hermionu. Našiel ju v knižnici, no nečítala. Sedela nad akýmisi papiermi a čosi zapisovala.

„Neruším?“ ozval sa, keď si ani po chvíli nevšimla jeho prítomnosť.

„Nie, stalo sa niečo?“ opýtala sa, nadvihnúc jedno obočie, keď zachytila v jeho tóne ostrosť.

„To by som počul rád ja od teba,“ riekol priškrteným hlasom.

„Nechápem,“ šepla, premeriavajúc si ho začudovaným pohľadom.

„Ako dopadla návšteva u Potterovcov?“ spýtal sa.

Hermiona si všimla, že sa tvári čudne. Trochu nahnevane a možno i zmätene, alebo skôr nervózne?

„Celkom dobre, prečo?“

„Pretože som práve musel svojmu synovi vysvetľovať, čo je to pako!“ zavrčal. „Nedovolil som ti ho tam vziať, aby ho Potterove deti lynčovali!“

Hermiona sa uškrnula, ale jeho zlostný pohľad ju rýchlo schladil. „Nezdá sa ti, že preháňaš?“ ozvala sa prekvapene, no potom odložila papiere bokom a povzdychla si. „Je to moja vina. James ma počul ako som vravela Ginny, že Scorpius len nedávno prehovoril.“

„Načo si jej to vôbec vešala na nos?!“ skríkol.

„Len sme sa zhovárali, to je všetko!“ vyprskla, podráždená jeho reakciou, hoci ho nanešťastie vedela celkom dobre pochopiť.

„Čo presne sa stalo?“

„Draco, chápem ťa, ale nerob si starosti. Sú to len deti. Myslím si, že James len žiarli, pretože sa Scorpius s Alom tak skamarátil. To je všetko.“

„Ako si nemám robiť starosti? Je to môj syn! Nemôžeš to pochopiť! Ty nie si jeho matka! Nemáš deti, preto nevieš aké to je,“ povedal odmerane.

Hermiona sa hodnú chvíľu nezmohla na slovo. Urazil ju, znovu ukázal svoju starú tvár. Tvár skutočného Draca Malfoya. Bezohľadného tupca!

Vstala, zbierajúc si veci zo stola. Nevšímala si, že sa jej chvejú ruky, lebo si to prosto odmietala všímať. Chcela sa len dostať preč z jeho dosahu. „Dobre, tak nemám deti! Na a čo? A nie som ani Scorpiusova matka. Ale to neznamená, že ho neľúbim, rovnako ako to neznamená to, že by som sa len nečinne prizerala ako mu niekto ubližuje. Hoc aj moje o rok staršie krstňa!“ vyprskla, preženúc sa okolo neho ako víchor.

Draco zaklial a päsťou udrel do steny. Nepomohlo to. Stále bol nahnevaný, no teraz len a len na seba.

***

Hermiona sedela vo svojom hojdacom kresle a čítala si. Od toho večera uplynulo pár dní a ona s Dracom od tej hádky neprehovorila viac ako pár strohých viet. Stále sa naňho hnevala a navyše, neospravedlnil sa jej. Rozhodla sa ho absolútne ignorovať. Lenže ako sa zdalo, bol všade, kam sa pohla, všade, kam sa pozrela. Nevedela ako to robil a rozmýšľala nad tým, či nepoužil nejaké zákerné kúzlo, ktoré ho nejako naklonovalo. Bola z toho chorá. Najhoršie na tom celé bolo, že jej viac vadila jeho neprítomnosť ako prítomnosť, hoci keby sa bol zrejme pred ňou ocitol, zaručene by mu bola schopná i pri najmenšom náznaku posmešného úškrnu vyškriabať tie prekliato nádherné sivé oči.

Na dvere sa ozvalo zaklopanie a vstúpila Brinna. „Lord Malfoy vám oznamuje, že hostia sa schádzajú a preto si myslí, že by bolo najlepšie, keby ste ostali vo svojej izbe.“

Hermiona sa zamračila. „Nech ide do čerta! Kašlem na to, čo si myslí!“ pomyslela si zlostne. „Nebude mi prikazovať, čo mám robiť!“

Avšak napokon si len vzdychla a pozrela na Brinnu. „Ešte stále sa na mňa hneváš?“

Brinna mykla plecami. Vyzerala zmätene. „Neviem, slečna.“

„Chápem ťa. Si lojálna a to je dobre.“

„Naozaj chcete zistiť pravdu a očistiť jeho meno?“

Hermiona prikývla. „Ak to myslíte teda naozaj ...“ začala komorná.

„Myslím to naozaj. Sľúbila som to. A čo sľúbim, to platí,“ vyhlásila.

„Tak dobre, ak je to naozaj, tak vám odpúšťam. Chápem, že ste chceli zistiť pravdu a ... Nehnevám sa. Naozaj,“ dodala prv, než znova opustila jej izbu.

Hermiona chvíľu sedela v svojom kresle, jemne sa hojdajúc, keď sa jej na tvári rozlial zamyslený úsmev. Pristúpila k svojej skrini a vytiahla jedny šaty, ktoré jej dala Ginny pri poslednej návšteve. Boli to šaty na halloweensky maškarný ples, ktorý sa mal konať u Potterovcov budúcu sobotu. Rýchlo sa preobliekla, upravila si účes, nasadila si škrabošku a takto vystrojená opustila svoju izbu. Tentoraz ju zabezpečila kúzlom, aby sa do nej nedostal nik nepovolaný z prichádzajúcich hostí.

Draco stál opretý o kozubovú rímsu s pohárom v ruke, keď vstúpila do salóna. Ani na moment nezapochyboval, že je to ona. „Dofrasa!“ zaklial v duchu a jeho oči sa na ňu nahnevane upreli. To chcel naozaj tak veľa, keď sa túžil vyhnúť možným problémom?

„Tak ako to bolo?“ vytrhol ho Crabbov hlas zo zamyslenia.

„Čo?“ otočil sa k nemu, pričom sa na Blaisovej tvári zjavil pobavený úsmev. Presne vedel, čo jeho priateľa tak zaujalo.

„Nevravel som, že by si s tým mal niečo robiť?“ ozval sa narážajúc na jeho sexuálnu abstinenciu a aj on si pohľadom premeriaval mladú ženu, ktorá prešla ku kreslu, vezmúc si od jedného z obsluhujúcich domácich škriatkov pohár so šampanským a sadla si do najbližšieho kresla, zvedavo sa obzerajúc okolo seba.

„Sklapni, Blaise!“ zavrčal Draco, nespúšťajúc z nej pohľad. „Čo si sa pýtal, Vincent?“

„Chcel som vedieť, ako to bolo s tou otravou? Vieš, kto ťa chcel zabiť?“

„Keby som to vedel, ten idiot by sedel dávno v Azkabane, alebo by voňal fialky odspodu, nemyslíš?“

Vincent sa uškrnul. „Pravda.“ Ostatní sa len zachechtali.

Draco si nevšimol, kedy ich Blaise opustil, ale zbadal ho až vo chvíli, keď sa skláňal nad Hermionou sediacou v kresle.

***

Hermiona zastala na prahu veľkolepo ozdobenej miestnosti. Bola to tanečná sála a ona sa v nej ocitla po prvý raz, od kedy tu bola. Strop bol začarovaný presne tak ako ten vo Veľkej sieni v Rokforte a bol úplne úžasný, pretože s horiacimi sviečkami nad ich hlavami, ktoré sa vznášali vo vzduchu rovnako ako veľké i celkom miniatúrne vyrezávané a osvetlené tekvice to dodávalo tomuto bálu tú pravú, slávnostnú atmosféru. Na malom, vyvýšenom pódiu hrali očarované hudobné nástroje klasické hudobné skladby. Pri stoloch s občerstvením, ktoré prehýbali pod kopami jedla nebol momentálne nikto. Domáci škriatkovia odetý v oranžovo zelených úboroch boli roztrúsený pomedzi hostí a ponúkali im na strieborných podnosoch rôzne nápoje. Prešla k osamotenému kreslu, stojacemu obďaleč od sedacej súpravy v protiľahlom rohu miestnosti a len čo sa usadila, všimla si, že jej príchod neunikol aspoň Blaisovej pozornosti.

„Do trolla!“ zakliala v duchu Hermiona. „Akurát ten mi tu chýbal,“ pomyslela si skrúšene. Asi nebola taká nenápadná ako sa jej zdalo.

„Prajem dobrý večer,“ pozdravil zdvorilo. „Bavíš sa?“ Blaisov hlas znel celkom pobavene.

„Iste a ty?“ Jej hlas bol pichľavý, no jeho to vôbec neodradilo.

„Hej, veľmi. Zabávam sa na tom, ako Draco bezmocne zúri od chvíle, čo si sem vošla,“ uškrnul sa, pozrel jeho smerom a úsmev sa mu v tvári ešte viac rozšíril. Jeho oči spoza čiernej škrabošky zažiarili ako dva zafíry.

Hermiona nemohla inak, ako sa zasmiať. „Ste hrozný, pán Zabini,“ riekla zamatovým hlasom a on spokojne pritakal.

„Samozrejme,“ vyhŕkol nadšene. „Veď som Slizolinčan, zabudli ste, drahá?“ dodal šeptom, keď rovnako prešiel na dočasné vykanie a sadol si na široké operadlo jej kresla. „Takže, čo ťa donútilo pridať sa k bande zelených? Nuda? Zvedavosť?“

„Zo všetkého trochu,“ poznamenala široko sa usmievajúc. Popravde, chcela si obzrieť túto spoločnosť, aby ich mohla pokiaľ možno v tichu a nerušene pozorovať . Lenže teraz, keď mala spoločnosť, dalo sa to len ťažko uskutočniť. Možno ... keby jej pomohol. A ani by nemusel vedieť o tom, že jej pomáha.

Rozhliadla sa po miestnosti. „Kto všetko prišiel?“ opýtala sa zvedavo, upijúc si so šampusu.

„Tak sa na to pozrime,“ šepol zamyslene Blaise, obzerajúc sa po miestnosti, rovnako ako ona. „Tá bruneta v karmínových šatách s čiernou krajkou je Daphne. Nemyslíš, že vyzerá tak trochu ako skutočná Morgana, v tej svojej maske?“ dodal akoby pre seba. „Tá robustnejšia vedľa nej je ...“

„Millicent?“ opýtala sa a on prikývol.

„Myslím, že chápem, prečo sa obliekla za Lavarnu de Montmorency. Zrejme v skutočnosti vidí nádej na vydaj v jedinej možnosti. Že bude nalievať nejakého chmuľa nápojom lásky.“

Hermiona sa znova zasmiala, ale on veselo pokračoval ďalej.

„Tá s tými pestrými perami vo vlasoch je Wendelína Šialená (čarodejnica, ktorá sa nechala v prevlekoch upáliť až 47x), ale v skutočnosti sa pod maskou skrýva Baddocková snúbenica Clarissa a ten chlap vedľa nej je Malcolm. Malcolm ako Andros Nepremožiteľný, fakt nechutné,“ poznamenal. „Chlap vedľa neho je jeho bratranec Bletchery Miles. Ako vidíš, v rovnakom kostýme. Vždy ho kopíroval. Zaujímalo by ma, či aj spáva s jeho ženou. Keby áno, neprekvapilo by ma to. Vždy chcel mať to, čo Malcolm. V tom kostýme vyzerá ako pajác, mimochodom. A to má byť čistokrvný,“ pousmial sa, keď zistil, že ju jeho komentáre rozveselili. Jej smiech naňho pôsobil ako symfónia dobre zohraného orchestra.

„Pri kartárskom stole sedí Derrick, toho asi poznať nebudeš. Je preoblečený za Gifforta Ollertona, slávneho lovca obrov. Vieš, že to robí i v skutočnosti a nielen dnes? Po jeho ľavici je Florián Moon, o ktorom zaručene viem, že na rozdiel od Derricka sa za vlkolaka prezliekol len dnes a oproti nim sedí Pansy, prezlečená za kráľovnú Meave ...“

„Pansy?“ zvolala a podvedome sa zachvela, no nie strachom, ale hnevom. S tou ženskou mala ešte stále nevyrovnané účty.

„Hej, Pansy a Adrian Pucey ako Rasputin. Vskutku pestrá zostava. No a s Dracom, mimochodom, celú dobu uvažujem nad tým, či je dnes za Draculu, takže s ním sú pri krbe Vincent, Theodore a Gregory.“ Crabbe bol preoblečený za múmiu, Gregory za samotného Slizolina a Theodore asi provokačne stvárňoval postavu samotného Richarda Chrabromila.

„Vyzerá to, že sa celkom dobre bavia, že?“ odvetila zamyslene, keď si všimla, ako sa k Dracovi priblížila žena, ktorú ešte neoznačil. Bola krásna, štíhla a oblečená najlepšie z prítomných dám. Ak nerátala Daphne a Pansy. Ale Draco dnes večer vyzeral ako dokonalosť sama. A pritom nebol nijako zvlášť výnimočne oblečený. Plavé vlasy sa leskli vo svetle poletujúcich sviec, tvár schovaná pod čiernou maskou. Mal na sebe dobre padnúci čierny oblek, pod ktorým sa skvela červená košeľa a samozrejme mu nechýbal dlhý, čierny plášť. Musela si zahryznúť do pery, aby nahlas nevzdychla.

„Kto je tá žena?“ opýtala sa Blaisa, ktorý si vedľa nej spokojne pohmkával do rytmu hudby začarovaných nástrojov, hrajúcich bez prestania na vyvýšenom pódiu.

Blaise sa zarazil. „Ak sa nemýlim, je to Vaiceyho snúbenica, Verity. Ale jeho tu nevidím,“ čudoval sa, no mykol plecami a viac sa tým nezaoberal. Hermiona videla ako sa mladá žena až príliš dôverne tisne k Dracovi. Ten ju vzápätí požiadal o tanec a odviedol na parket. Boli jediný tancujúci pár, ktorý krúžil po parkete v tónoch valčíka, i keď nevšedný. Dracula a dryáda. Neuvedomila si, že ich sleduje až príliš okato, kým sa Blaise nerozosmial. Položil jej ruku na nahé plece a na svojom uchu pocítila jeho teplý dych.

„Nedovoľ mu myslieť si, že žiarliš, Hermiona, nezaslúži si to,“ šepol jej a ona k nemu prekvapene vzhliadla červená v tvári. Aspoň tej časti líc, ktoré maska nezahaľovala.

„Ja nežiarlim!“ zasipela rozhorčene.

„Iste, to vidím,“ riekol posmešne. Zatváril sa kajúcne, keď sa naňho varovne pozrela. Vystrel pred seba ruky na obranu. „Prepáč. Nechceš si radšej zatancovať?“

Hermiona sa obzrela na neveľký tanečný parket. Pribudli ďalšie tri páry a tak prikývla. Na jej šťastie si ju Draco nevšímal. Dosť pochybovala i o tom, že sa pri jej príchode rozčúlil kvôli niečomu inému, ako tomu, že neposlúchla jeho nariadenie. Keď sa k nej Blaise znova sklonil, šepkajúc jej do ucha.

„Ver mi, si tu zo všetkých tá najkrajšia a dám ruku do ohňa za to, že to Draco vie.“

Hermiona sa začervenala. Bola prezlečená za Artemisu Lufkinovú, prvú známu Ministerku mágie.

„Ide sem Theodore,“ šepol jej hneď na to Blaise varovne do ucha, keď spravili ďalšiu pôvabnú otočku. Jedno mu musela uznať. Vedel skvele tancovať a viesť.

Theodore Nott pristúpil až k nim, vábivo sa usmial a naznačil mierny úklon hlavou, keď obaja zastali. „Smiem prosiť?“

Hermiona sa neistým pohľadom pozrela na Blaisa, ale ten na ňu žmurkol a prenechal jej ruku svojmu bývalému spolužiakovi.

Keď si ju Theodore pritiahol do náručia, povzdychla si mysliac na to, aká je to irónia, že jediná chrabromilčanka tohto večera tancuje s jediným mužom prezlečeným za samotné stelesnenie jej bývalej fakulty. Hoci by bola teraz stokrát radšej v náručí samotného Draculu, ktorý by ju iste od zlosti, že ho neposlúchla určite pohrýzol. Zaumienila si, že tento tanec pretrpí a pôjde si sadnúť znova.

„Smiem vedieť vaše meno, láska?“ ozvalo sa jej pri uchu. Hermiona stuhla, keď ucítila jeho ruku na svojich krížoch, ale znepokojujúci bol ten fakt, že sa ju snažil k sebe pritisnúť čo najbližšie, kým ona sa snažila zachovať si odstup.

„Aby som vedel, koho tie rozkošné ústočká budem dnes v noci ochutnávať,“ šepol, pokúšajúc sa s ňou flirtovať.

„Teressa,“ vydýchla, snažiac sa od neho nenápadne odtlačiť.

„Teressa,“ zopakoval, nechajúc prevaľovať každé jedno písmenko jej narýchlo vymysleného mena priam labužnícky na svojom jazyku. „Najkrajšia z prítomných dám,“ zložil jej kompliment. „Všimol som si vás hneď ako ste vošli, láska.“

„Nie som vaša láska, tak ma tak prosím nevolajte,“ požiadala ho zdvorilo, na čo sa on iba uškrnul a pocítila, ako sa pokúsil zosunúť ruku, ktorou ju držal za chrbát na jej zadok. Okamžite to napravila a pre istotu mu náročky stúpla na nohu. Keď sykol, spokojne sa usmiala, ale on nevyzeral, že ho to hnevá.

„V poriadku, miláčik,“ šepol a perami sa nepatrne obtrel o jej ucho. „Ste Malfoyova príbuzná?“

Hermiona v duchu zastonala. „Iste.“ Ak už klamala, nebude mať žiadne výčitky svedomia, že klame práve jemu.

Hermiona sa v jeho náručí cítila nepríjemne. Našťastie pieseň končila a ona sa mohla vyhovoriť na únavu, bolesť hlavy, alebo niečo podobné a bolo jej fuk, čo si bude ten neznesiteľný chlap myslieť.

„Kam sa tak ponáhľate, miláčik? Nemám v úmysle vám dovoliť len tak ľahko mi uniknúť.“ Zadržal ju, neochotný sa o ňu deliť s niekým iným a ju napadlo, či tú vyhrážku s bozkávaním nemyslel náhodou vážne. Obrátil sa jej pri tých myšlienkach žalúdok.

Zamračila sa. Najradšej by mu jednu vrazila. „Prepáčte, ale krúti sa mi hlava. Musím si odpočinúť.“

„Samozrejme, rád vám vyhoviem. Môžeme si nájsť nejaké tiché, pokojné miestečko, alebo aspoň kút a ...“

„Prosím?“ vyhŕkla prekvapene a azda i príliš nahlas, keď sa k nim pár hláv otočilo, no ona si to nevšímala.

„Len sa mi to zdá Nott, alebo si znova priveľmi vtieravý,“ spýtal sa Blaise, venujúc priateľovi zdvorilý úsmev. Natiahol k Hermione ruku a tá ju vďačne prijala. Blaisova ruka spočinula ochraniteľsky na jej páse.

„A ty sa znova miešaš do vecí, do ktorých ťa nič, však?“ odvetil rovnako zdvorilo, no bolo vidieť jeho hnev, ktorými horeli jeho zelené oči.

Blaise sa rozosmial. „Iste, len ak je to ovšem potrebné.“ Viac mu nevenoval pozornosť. „Pôjdeme?“ opýtal sa Hermiony a ona prikývla. Keď znova osameli, vydýchla si a vďačne od neho prijala pohár punču.

„Som ti naozaj zaviazaná, Blaise. Vždy je taký?“ opýtala sa ostro a prebodla pohľadom Notta, ktorý z nej stále nespúšťal zrak.

„Od kedy si pamätám,“ odvetil. „Vieš, aj tak ťa obdivujem. Samučičká ... medzi nami čistokrvnými,“ poznamenal. „Nenaháňa ti to hrôzu?“

„Nie, pretože o mne nevedia. Nevedia, kto som,“ odvetila s úsmevom.

„Až na mňa,“ riekol pomaly, zahľadiac sa jej do očí a ona odrazu zneistela.

Zbadal to a pousmial sa, dokonca k nej natiahol ruku a pohladil ju po tvári rukou odetou v jemnej, čiernej rukavici. „Neboj sa láska,“ zašepkal, spraviac si ukazovákom na hrudi krížik v znamení prísahy, „tvoje tajomstvo je u mňa v bezpečí,“ riekol slávnostne.

Hermiona tam vydržala v Blaisovej spoločnosti ďalšiu hodinu. A prv ako odbilo dvanásť a hrozilo, že nastane chvíľa, kedy sa masky zložia z tváre, nebadane sa znova vykradla. No jej odchod, rovnako ako príchod neostal bez povšimnutia.

***

Kráčala hore schodmi, ľutujúc, že tam vôbec šla. Len ju to rozľútostilo. Draco si ju vôbec nevšímal a nechcelo sa jej veriť ani Blaisovým upozorneniam a narážkam na to, že to tak nie je. Akoby vedel o tom, čo je medzi nimi viac, ako vedeli oni sami. Draco si s ňou nezatancoval. Ani jeden jediný raz. Ešteže bol Blaise taký milý, že jej robil spoločnosť. Nevedela, čo by si tam bez neho počala. Teraz bola len rada, že aspoň jemu prezradili pravdu o tom, prečo bola v Dracovom dom. Bolo to síce riskantné, ale neľutovala to.

Keď prechádzala okolo veľkého zrkadla na medziposchodí, zamyslene sa na seba pozrela vo vysokom zrkadle vsadenom do strieborného rámu. Mala na sebe tmavofialové šaty bez ramienok, ktoré jej však spoľahlivo zakrývali prsia, so zapínaním na zips na pravom boku. Boli mierne priľnavé, s rozšírenou sukňou a hadovito ozdobené svetlofialovými kvetmi s čiernymi, ligotavými pierkami a štrasé, vinúcimi sa od pŕs až po spodný lem šiat. Jej škraboška bolo rovnako fialová a lesklá ako bol materiál šiat a zakrývala jej väčšiu časť tváre. Vzdychla si, nespokojne uhladiac pomyslený záhyb na boku. Otočila sa zamieriac k schodom a vystúpila na poschodie, vykročiac prázdnou tmavou chodbou k svojej izbe. Netušila, že ju niekto sleduje. Tmavý tieň v maske samotného veľkého mága Merlina sa však stiahol do prítmia chodby, keď zbadal niekoho ďalšieho, kto sa zakrádal za Hermionou Grangerovou. Tieň ticho zaklial a zaťal ruky zlostne v päsť.

„Konečne sami?“ ozvalo sa za ňou chrapľavým hlasom a ona sa vyľakane strhla. Vzápätí ju mocné mužské telo pritislo k stene. Šokovane zhíkla, keď pred sebou zočila Theodora Notta, ktorý ju pevne zvieral vo svojom náručí. „Uvoľni sa, mačička, viem, že ma chceš,“ zašepkal jej do ucha tesne pred tým ako sa jeho ústa drzo a opovážlivo prilepili na tie jej v prudkom bozku. Keď ho od seba skúsila odtlačiť, iba sa zasmial nad jej úbohým úsilím.

Domom sa rozľahlo tiché zvonenie stojatých hodín, oznamujúcich polnoc. Nott sa od nej odtrhol len na chvíľu, aby jej dovolil nabrať dych. Skôr ako sa stihla spamätať, natiahol ruku k jej škraboške a strhol jej ju z tváre. Hermionin tep sa zrýchlil a skôr, ako od nej stihol odstúpiť ho schmatla čiasi ruka a silným trhnutím ho od nej oddelila.

„Gran ...“ zasyčal nenávistne, ústa skrivené hnusom, zhrozený zistením, že bozkával práve ju.

Lenže to už naňho Draco mieril svojim prútikom. „Obliviate!“ Nott sa strhol a jeho tvár nadobudla akúsi podivnú bezvýraznosť. „Impedimenta!“ Nadýchol sa a prikázal Nottovi, aby sa okamžite vrátil domov, odmiestniac sa za bránou jeho pozemkov. Potom sa otočil k Hermione. Bola bledá a viditeľne sa chvela.

„Si v poriadku?“ opýtal sa a jeho hlas znel podivne nežne, napriek tomu, že mal sto chutí prehnúť si ju cez koleno a vymerať jej rovných päť a dvadsať za jej ľahkovážnosť. „Neublížil ti?“ Aj tak si nemohol nevšimnúť ústa opuchnuté od surového bozku. Chvíľu celkom vážne zvažoval, že za toto Notta prekľaje tak, že ho vlastná mater nespozná.

Hermiona pokrútila hlavou, snažiac sa nerozplakať kvôli tomu, čo sa práve stalo. Nevedela si a ani si nechcela predstaviť, čo by sa bolo stalo, keby Draco nebol prišiel.

„Prikývol. V poriadku. Idem sa uistiť, že všetci odídu. Vráť sa do svojej izby.“ Hermiona kývla hlavou, že rozumie. Zohol sa a podal jej masku. Len čo si ju od neho vzala, urobila, čo jej prikázal. Aspoň teraz.

Draco stál na chodbe dovtedy, kým sa neubezpečil, že je v svojej izbe. Potom sa vytratil vyprevadiť svojich hostí. Mal by sa na ňu hnevať, ale ako mohol? Napriek tomu, že bola schopná čarodejnica, stále to bola iba slabá žena a takýto násilný útok, ktorý dnes predviedol Nott v jeho dome, ňou musel zamávať. Rozhodol sa, že sa za ňou ešte zastaví, len čo všetci odídu.

Tieň na druhom konci chodby sa vytratil hneď po ňom. Rozhodol sa, že dnes riskovať nebude. Vystriehne si inú, vhodnejšiu chvíľu a potom zaútočí.

***

 Zaklopal jej na dvere. Vedel, že ešte nespí. Spod dverí vychádzalo slabé svetlo a on mohol počuť jej tlmené kroky. „Hermiona, to som ja. Môžem vojsť?“ opýtal sa spoza dverí.

Otvorila a dovolila mu vstúpiť. Videl, že má oči červené od sĺz a mal chuť ju zovrieť v náručí a tíšiť dovtedy, kým by sa nepoddala. Namiesto toho k nej natiahol ruku.

„Čo je to?“ opýtala sa ho, skúmavo si prezerajúc neveľkú fľaštičku s elixírom. „Elixír bezsenného spánku?“

„Myslel som, že by si ho mohla potrebovať,“ dodal na vysvetlenie.

„Ďakujem, ale ...“ zahryzla si do pery. Pozrela naňho a predsa sa poň načiahla.

„Je mi ľúto, čo sa stalo,“ šepol. „Mala si ma počúvnuť. Myslel som to len v dobrom, keď som ti odkázal, aby si nechodila. Si taká tvrdohlavá!“

„Takže vlastne za to, čo sa stalo môžem ja, čo?“ ozvala sa zlomeným hlasom. Jej zrak sa zdvihol z jeho širokej hrude zahalenej teraz len v tej lesklej karmínovej košeli s vykasanými rukávmi po lakte k jeho hladko oholenej, no zamračenej tvári.

„To som nepovedal,“ šepol mäkko. „Nechcem pomyslieť na to, čo by sa stalo, keby som si nebol všimol, že sa Theo za tebou vytratil.“

Striasla sa pri tom pomyslení. „Celý večer si ma ignoroval,“ zaševelila dotknuto.

Draco k nej pristúpil bližšie, znova natiahol ruku a dotkol sa jej bledej tváre. Ten dotyk zapálil jej líca sviežim rumencom. Merlin, ako mohla byť taká krásna, pomyslel si bolestne. Nemohol inak. Sklonil sa k nej a pobozkal ju. Bol to krátky a ľahký bozk. Nežný a sladký a i to stačilo na to, aby z neho bola celkom omámená a vzrušená.

„Keby som ťa nebol ignoroval, netuším ako by som sa bol ovládol. Mal som chuť ... odpusť, že budem taký priamy ...“ vydýchol. „Mal som chuť poslať všetkých dopekla, strhnúť z teba tie šaty a pomilovať ťa priamo tam ...“ hlas sa mu zasekol v hrdle, znel chrapľavo a jeho oči žiarili viac ako plamene horiacich sviec. Nemala dôvod pochybovať o pravdivosti jeho slov.

Merlin, ako ju ten chlap miatol svojim správaním a konaním. Kto sa v ňom mal vyznať? Hermiona naňho prekvapene vyvalila oči, červenajúc sa ešte viac. A to si myslel, že sa viac červenať už ani nemôže.

„Nott má jedno šťastie, že som ho nezabil!“ zasyčal, náhle sa otočil na päte a opustil jej izbu, zanechajúc ju tam so zmätenými pocitmi, rozrušenú viac ako bola predtým.

Keď si konečne líhala do postele, nechala fľaštičku s elixírom nedotknutú. Nechcela ho užiť. Chcela snívať. Snívať o Dracovi ... o prekrásnom upírovi, ktorý pretancuje celú noc len s ňou, zvierajúc ju v náručí, zasypávajúc ju bozkami ...

20. kapitola

Niečo, čo sme prehliadli

Hermiona sa pozrela na Harryho rovnako zvedavo, ako pred chvíľou upierala svoj zrak do správy, ktorú jej dal prečítať.

„Takže daktiloskopické kúzlo neukázalo iné odtlačky prstov ako Blaisove a Dracove?“

Prikývol. „Nie. Ak niekto s fľašou manipuloval pred nimi, musel mať rukavice. Ale vo víne sa našiel vysoký obsah jedu. Ako už vieš, išlo o strychnín.“

„Hej. Strychnín,“ povzdychla si a vrátila dokument k ostatným, ktoré ležali v otvorenom fascikli na Harryho pracovnom stole. „Podarilo sa ti zistiť ešte niečo?“ opýtala sa s nádejou v hlase.

„Iste. Boli sme u toho lorda Stratona. Musím povedať, že na mňa neurobil kto vie aký dojem. Nevyzerá ako vrah, ale aj tak si naňho dáme pozor. Choval sa nejako čudne a navyše, priveľmi podozrivo. Aj keď som si skoro istý, že vrahom nie je, v čomsi je predsa len namočený.“

„Myslíš?“ Znova si sadla do kresla, kde sedela predtým. Bola zamyslená a on si to nemohol nevšimnúť. Popravde, musel by byť slepý, keby nevidel, aká je v poslednom čase zamyslená.

„Hej, myslím si to. Nechali sme ho sledovať. A vieme aj to, že sa pričasto poneviera okolo Malfoyovho sídla.“

„Mohol to byť on, čo vtedy v noci zaútočil tou kliatbou na Malfoya?“ teoretizovala.

„Nemáme žiadne dôkazy a na preskúmanie jeho prútika teda nie je ani pádny dôvod. Minister nám povolenie bez priamych dôkazov neudelí. Je to ako začarovaný kruh,“ posťažoval sa.

„Takže sme vlastne stále na začiatku.“ Jej alabastrové čelo sa zvlnilo ustarostenou vráskou.

„Hermiona? Môžem sa ťa niečo opýtať?“ hlesol Harry a premeral si ju pohľadom, v ktorom sa jasne črtali obavy.

Keď k nemu vzhliadla, mala v tvári ten neurčitý výraz, ktorý u nej spozoroval i pri poslednej návšteve. Uvažoval, či by nebolo rozumnejšie stiahnuť ju z toho prípadu, ale na druhej strane vedel, že ak to niekto zvládne, bude to ona.

„Deje sa niečo medzi tebou a Malfoyom?“ spýtal sa opatrne a ponáhľal sa s vysvetlením, keď videl jej čudný pohľad. „Myslím tým, či sa k tebe azda nespráva zle, či ti neubližuje, keďže ... veď vieš,“ povzdychol si a rukou si prehrabol vlasy, rovnako neposlušné ako kedysi.

Hermiona pokrútila hlavou. „Nie! Ako si na to prišiel?“ zháčila sa, hľadiac naňho prísne.

„Ja len ... napadlo ma to, to je všetko. Veď vieš, ako sa k nám predtým správal a aký bol. Bojím sa o teba, nič viac,“ priznal, chytiac ju za ruku.

Hermiona sa naňho pozrela a pohľad jej znežnel. „Zmenil sa. Tak ako my všetci.“

Harry prikývol, keď sa k nemu pritúlila. Potrebovala objať. Potrebovala cítiť jeho silu, jeho blízkosť. Bol ako jej milovaný brat, na ktorého sa mohla kedykoľvek a s čímkoľvek obrátiť. Nikdy by jej neodmietol pomôcť. Akoby vedel, na čo myslí a ovinul okolo nej svoje mocné ramená. Stúlila sa mu na hrudi, v rovnako mocnom objatí.

„Och Harry,“ šepla, ale znelo to skôr ako povzdych.

„Nepotrvá to už dlho, som si tým istý,“ šepol utešujúco do jej kučeravých vlasov a vtisol jej na čelo bozk. Keď v tej chvíli vošla do jeho pracovne Ginny s tichým zaklopaním, odtiahli sa od seba.

„Harry,“ oslovila manžela, „hľadá ťa Zac.“

Harry prikývol, rozlúčil sa s ňou a otočil sa k dverám, nechajúc ich tam obe na chvíľu osamote. „Všetko v poriadku?“ opýtala sa Ginny súcitne a Hermiona len s námahou vyčarovala na tvári úsmev. Rozlúčila sa s Ginny a spolu so Scorpiusom sa cez kozub vrátili späť do Malfoyovho sídla.

***

Keď si v ten večer oveľa neskôr líhal Harry do postele, Ginny sa k nemu v polospánku pritúlila a on ju objal a pritiahol si ju bližšie do náručia. Naklonil sa k nej a pobozkal ju na čelo.

„Hovoril si s ňou o tom?“ spýtala sa šeptom. Aj ona si robila o Hermionu starosti.

„Hovoril,“ pritakal.

„A? Potvrdilo sa to, čoho sme sa obávali?“

„Nie, prisahala, že jej Malfoy neubližuje. Tvrdila, že sa zmenil.“

„To je celkom možné,“ priznala. „Ale to nevysvetľuje tvoje obavy, ktoré ti počuť v hlase.“

„No, vieš, myslím si, že sa prihodilo niečo oveľa horšie,“ dodal znepokojene.

Ginny sa nadvihla na lakti a pozrela zmätene na svojho manžela, netušiac, čo tým myslel.

„Neviem to isto, ale mám obavy, že sa doňho zaľúbila,“ riekol zhrozene a Ginny v úžase pootvorila ústa. Chcela niečo povedať, ale napokon prešla tú správu mlčaním.

„Nič k tomu nepovieš?“ opýtal sa jej a ona si vzdychla.

„Vieš, dalo sa to čakať. Vždy, keď mi o ňom hovorila, mala v očiach tú iskru ... bola zvláštne zamyslená, akoby duchom neprítomná a potom, pozri ako sa správa k tomu chlapcovi. Je vidieť, že ho miluje.“

„Chlapec je len polovičný Malfoy a očividne toho zdedil viac po svojej matke,“ konštatoval Harry. Vždy mal na srdci len Hermionino dobro. „Nechcem, aby jej ublížil. Ešte stále sa nespamätala z rozchodu s Ronom.“

„Ale ba? A ty si od kedy odborník na ženské srdce?“ opýtala sa uštipačne.

„Nie som odborníkom na všetky,“ opravil ju, „ale na tvoje som celkom určite,“ usmial sa a uchmatol si od nej bozk na dobrú noc.

***

Hermiona sedela v jedálni vedľa Scorpiusa, tak ako zvykla a pomáhala mu s raňajkami. Práve mu dolievala kakao, keď sa k nim pridal Draco. Ruka, v ktorej držala džbánik s teplým nápojom sa jej zachvela a tak ho radšej odložila bokom.

„Dobré ráno,“ pozdravil im, obišiel stôl, aby mohol pobozkať svojho syna a opýtal sa ho ako sa vyspal. Napadlo ho, že by bolo skvelé, keby sa takto mohol zvítať i s ňou, ale ...

„Spal som skvele,“ odvetil veselo, lebo znova v noci pribehol do Hermioninej postele.

Draco sa uškrnul. Samozrejme, že o tom vedel. „To nepochybujem,“ povedal a vrhol na ňu pohľad, ktorý naznačoval, že by si to so svojim synom bol celkom rád vymenil.

Hermiona sa začervenala a snažila si ho nevšímať.

„Ako bolo včera u Potterovcov? James sa správal slušne?“ zaujímal sa, keď si nakladal na tanier hrianky a potieral ich bylinkovou nátierkou.

„Hej,“ prikývol Scorpius s plnými ústami.

„Scorpius?“ oslovila ho Hermiona. „Nepovieš otcovi tú novinku, ktorú si mi včera prezradil?“ opýtala sa ho a videla, ako chlapec mrkol na otca a späť na ňu.

„O čo ide?“ vyzvedal Draco, načiahnuc sa k šálke kávy, aby si odchlipol.

„Mám frajerku!“ vyhlásil hrdo chlapec, vyceriac naňho zúbky v širokom úsmeve a vzápätí sa rozosmial, keď videl ako otcovi zabehol dúšok kávy a zakuckal sa.

Draco na nich civel s doširoka vytreštenými očami, preskakujúc pohľadom z jedného na druhého. „Prosím?“ opýtal sa mierne zvýšeným hlasom, čo asi spôsobil ten šok z nečakaného prekvapenia.

Hermiona, ktorá sa konečne upokojila naňho pobavene zazrela. „Počul si dobre, tvoj syn má frajerku.“

Scorpius prikývol, ale nestihli mu nič vysvetliť, lebo v tej chvíli sa objavila Narcissa, aby odviedla svojho vnuka na Malfoy Manor.

Keď ich Draco vyprevadil, odišiel nájsť Hermionu, aby mohli dokončiť rozhovor, ktorý pri raňajkách načali. Samozrejme, že ho trápila tá informácia ohľadom synovho dievčaťa. Našiel ju v knižnici – ako inak.

„Čo to malo byť s tou frajerkou?“ opýtal sa znepokojene, keď si sadal na stoličku oproti nej.

Zdvihla k nemu pobavený pohľad. „Nejako ťa to vykoľajilo,“ poznamenala spokojne a na moment odložila papiere, ktoré si prezerala. „Scorpiusovi sa očividne páči malá Lily. Mal by si vidieť ako ju chráni pred tými dvoma nezbedníkmi, Jamesom a Albusom. Prisahám, ak im to vydrží a oni sa o pár rokov vezmú, začnem veriť, že existuje láska na prvý pohľad,“ zaprisahávala sa celkom vážne.

Draco vyzeral, akoby mu dali facku. „Si v poriadku?“ opýtala sa ho.

„Hej ... ja, iste,“ odkašľal si. „Takže má ... frajerku?“ zháčil sa, ani ju nevnímajúc, oprel sa v svojom kresle a hodnú chvíľu hľadel do prázdna, celkom vyvedený z miery tou nečakanou informáciou.

„Čo je na tom zlé?“

Draco sa zahniezdil na svojej stoličke. „Veď má len štyri,“ povedal, akoby to všetko vysvetľovalo.

„Iste, ale je to Malfoy,“ povedala, zabávajúc sa na jeho reakcii, ktorú považovala za mierne povedané, prehnanú.

Vrátil jej nepekný pohľad, nahnevaný, že si z neho robí dobrý deň.

Hermiona sa len pousmiala a vrátila sa k dokumentom, nad ktorými sa skláňala vo chvíli, keď vošiel. Po očku ho však sledovala. Mala chuť chytiť ho za ruku a upokojiť. Chcela mu povedať, že je to v poriadku, že sú to iba deti, ale ako mohla? Už raz na ňu nedávno nakričal. Nechcela sa do jeho vzťahu so synom pliesť viac ako to už robila popri tom ako naňho dohliadala. Iste, starala sa oňho rovnako ako na začiatku, keď sa vydávala za Polly, ale Malfoy jej očividne vytýčil akési pomyslené hranice, ktoré nesmela prekročiť, a ktorých sa jej samozrejme nezmienil.

***

Hermiona bola nepokojná. Celý deň sa prehŕňala v svojich poznámkach, ktoré si k prípadu spravila a stále mala dojem, že jej niečo uniká. Lenže nevedela čo. Čítala všetky Harryho správy k prípadu, ale ani to nepomáhalo. Zavadila pohľadom o hodinky a zaumienila si, že skúsi šťastie. A modlila sa, aby bol Malfoy v prijateľnej nálade a tiež, aby bol patrične zhovorčivý.

Zastala pred dverami jeho pracovne a premýšľala, či má alebo nemá zaklopať, keď sa ozvalo:

„Vstúpte!“

Stiahla obočie. „Ako vedel, že som za dverami? Čo má röntgenové oči?“ uvažovala v duchu. Stlačila kľučku a nakukla do jeho pracovne. Samozrejme, ako inak, zasa pracoval. „Neruším?“

Draco k nej vzhliadol. Nezdalo sa, že by bol prekvapený, ale ani potešený. Dnes mal akúsi čudnú náladu a preto zaváhala, keď jej predsa len kývol, aby vošla.

„Tak, čo to bude tentoraz?“ opýtal sa a očami skĺzol po jej postave. V bledofialovom roláku a tesných rifliach vyzerala na zjedenie. A on by si na nej s radosťou pochutil. Na tvári sa mu rozlial priam pôžitkársky úsmev.

„Vieš, týka sa to ... vyšetrovania,“ povedala, keď si sadla na stoličku, oproti nemu.

„O čo presne ide?“ ozval sa ostražito, ale viac ako vlastná zvedavosť ho trápila myšlienka na to, či sú jej vlasy také hebké, ako aj vyzerali. Rozhodené po jej útlych pleciach, s gaštanovým odtieňom a vo svetle sviec a kozuba sa príťažlivo leskli. Až mal chuť ponoriť do nich prsty a ...

„Nechcem ťa trápiť spomienkami, ale ...“ začala.

„Tak ma netráp,“ prerušil ju a zamračil sa. Teraz už vedel, že sa mu jej otázky páčiť určite nebudú. A keď sa jej pozrel do tváre, spoznal, že to nie je len jeho tušenie. Nervózne si poposadol.

„Musím to vedieť Draco. Je to dôležité. Musíme konečne zistiť, čo sa to deje a mám dojem, že nám uniká niečo podstatné!“ zvolala naliehavo. Páčilo sa mu, keď sa vedela tak rozohniť. Oči jej horeli rovnako ako zapálené líca, ale on si ju takúto vzrušenú nepredstavoval tu, argumentujúcu a sediacu v jeho pracovni na stoličke, ale v jeho posteli, zvíjajúcu sa pod ním od rozkoše, ktorú by jej tak rád doprial. Presne ako i sebe ... len a len s ňou.

„Draco! Prosím, je to naozaj dôležité!“ zopakovala naliehavo a on neochotne, zdráhavo prikývol.

„A čo by si rada vedela?“

„Chcem vedieť ako zomrela tvoja manželka a snúbenica,“ povedala a videla ako sa výraz jeho tváre zmenil. Zreteľne sa mu v nej mihlo toľko emócií, že ich všetky nedokázala identifikovať. Jeho pohľad ostal akoby sklený. Vstal zo svojho kresla, strčil si ruky do vreciek a podišiel k oknu, za ktorým sa stmievalo.

„Všetko som predsa povedal Potterovi. Nečítala si správu?“ opýtal sa, no vedel, že je to zbytočné, pretože isto tú správu vedela už spamäti.

„Draco, prosím ...“ Hermiona ho ozaj nechcela trápiť. Videla tú bolesť vpísanú v jeho tvári, ale potrebovala to vedieť. Počuť znova.

Draco si zhlboka povzdychol. „Keď zomrela Asteria, nebol som doma. Stalo sa to v sobotný večer. Musel som odísť na obchodnú schôdzku do Salzburgu. Otvárali sme tam novú filiálku a potrebovali sme prerokovať posledné dodatky k zmluve. Vrátil som sa pred polnocou. Vtedy bola moja manželka už mŕtva a môj syn bojoval o holý život. Vieš, kúpala ho, keď dostala srdcový záchvat. A on sa skoro utopil.“ Jeho hlas znel ticho a monotónne, no Hermiona vedela, že sa snaží zo všetkých síl ovládať, aby sa mu nezlomil hlas. Boli to príliš bolestné spomienky a hoci ju trápili výčitky svedomia, že znovu sa vŕta v jeho nezahojenej rane, musela to spraviť. Pre jeho a Scorpiusove dobro.

„Našli ju v izbe?“ prerušila jeho mlčanie a on prikývol.

„Bol si tam vtedy? Nevšimol si si niečo podozrivé?“

Pootočil k nej hlavu, ale nepozrel na ňu. Zrak mal sklopený k podlahe. „Na čo narážaš?“ Tentoraz z jeho hlasu zaznela nevrlosť.

„Na nič konkrétne. Proste chcem vedieť, či sa niečo neprehliadlo.“

Draco sa znovu odvrátil a privrel na chvíľu oči. Videla jeho výraz v odraze okna. Vyzeral tak, akoby si na niečo predsa len spomenul. „Našiel som v izbe dva poháre s vínom,“ riekol. „Dosť ma to prekvapilo, pretože Asteria nebola nezodpovedná. Chcem tým povedať ... vieš, kúpala Scorpiusa, milovala ho a neriskovala by, že by sa niečo stalo. Nikdy.“ Zamyslel sa. „Celkom som na to zabudol,“ priznal nepokojne, akoby to bol on, kto za to môže, kto pochybyl. „Chcel som sa opýtať Brinny, kto bol pri nej, ale v tom zhone ...“ znova sa odmlčal a ona si v hlave urobila pomyselnú poznámku o dvoch pohároch vína s tým, že sa na to bude musieť opýtať aj Birnny. „Vieš, čo je zvláštne?“ vyrušil jej úvahy a konečne sa znova otočil.

„Čo?“ spýtala sa tichučko.

„Nikdy žiadne problémy so srdcom nemala. Dlho som si myslel, že sa to proste stalo ... veď vieš, náhly srdcový záchvat, ale ani som len nepomyslel na to, že by jej mohol niekto siahnuť na život.“ Smutne sa uškrnul. „Zrejme to, že si Malfoy ti dlhý život nezaručí.“

„A čo Hestia?“ unúvala ho naďalej neochvejne.

„Hestia?“ Všimla si, ako vyslovil meno svojej bývalej snúbenice. Celkom neutrálne. Akoby k nej nikdy nič necítil. „Bola krásna a milá, ale ...“ otočil sa k nej a oprel sa chrbtom o okno. „Nemiloval som ju. Našli ju v mojej pracovni, kde sme sa mali stretnúť. Len chvíľu pred tým ako som sa vrátil. Vyzeralo to ako samovražda. Otrávila sa.“ Znova sa odmlčal. „V ten deň som jej vlastne chcel navrhnúť zrušenie zasnúbenia,“ riekol ľútostivo.

Hermiona sa nesúhlasne zamračila. „Tak prečo si sa s ňou zasnúbil?“ dožadovala sa vysvetlenia, premýšľajúc nad tým, čím sa Hestia otrávila, ale nevedela si spomenúť, čo bolo v spise.

„Moja matka na tom trvala. Vravela, že je to pre Scorpiusovo dobro, že chlapec potrebuje matku.“

To dokázala pochopiť, ale prečo práve ona, keď ju nemiloval? A prečo s ňou teda spal a nechal to zájsť až tak ďaleko, že ju priviedol do iného stavu. Merlin, chcel ju opustiť, keď bola tehotná? Vari sa naozaj nezmenil? Čo si to znova len namýšľala?

„Nemôžem tomu uveriť,“ šepla nahnevane i sklamane zároveň, oči jej sršali hnevom. „Ako si mohol!“

„Nemáš právo ma obviňovať!“ zasyčal, lebo netušil o čom hovorí.

„Pre Merlina, veď bola tehotná! A ty si ju chcel opustiť? Bože, ako som sa v tebe len mýlila,“ zvolala odsudzujúco, „užil si si a nezaujímalo ťa, čo sa s ňou stane?“

Draco zbledol ešte viac ako už bol. Ráznymi, dlhými krokmi zmenšil vzdialenosť medzi nimi a schmatnúc za ramená ju vytiahol zo stoličky na nohy. „O čom to hovoríš?!“ zareval a jeho oči šľahali blesky. „Čo si tým myslela?“ Zatriasol ňou a Hermiona zjojkla.

„Pusť ma, to bolí,“ zaševelila vystrašene. Spamätal sa, povolil zovretie, ale nepustil ju.

„Čo si myslela tým, že bola tehotná? Odpovedz!“ dožadoval sa vysvetlenia.

„Presne to, čo som povedala!“ vyprskla a oči sa jej zaliali slzami. Nemohla uveriť tomu, ako mohla byť taká hlúpa, že vôbec uvažovala nad tým, že by k nemu mohla čosi cítiť.

„Tak potom sa prekliato mýliš, chrabromilčanka!“ zasyčal jej do tváre.

„Nemýlim!“ oponovala mu tvrdohlavo.

„Ale áno, mýliš sa, slečna vševedka a vieš prečo?“ Pozrel na ňu zhora a Hermiona sa zachvela. No ani sa nepohla. „Nikdy som sa Hestie Glenwoodovej ani len nedotkol. Od smrti Asterie som nebol so žiadnou ženou!“

Hermiona zaklipkala očami, výraz tváre sa nepatrne zmenil. „Draco, lenže ... ona bola tehotná. Ak si s ňou nebol ty ... kto potom?“

Draco ju pustil, akoby sa popálil a hľadel na ňu, ako na pomätenú. Pokrútil hlavou. „Nie, mýliš sa. Určite sa mýliš,“ opakoval neochvejne.

„Nemýlim,“ riekla opatrne. „Bola v druhom mesiaci tehotenstva. Krvné testy, ktoré jej robili pri pitve to potvrdili.“

Draco mal odrazu dojem, že má nedostatok kyslíka. Zachytil sa okraja stola, aby získal oporu pri udržaní rovnováhy. Stále krútil hlavou, upierajúc na ňu zahmlený zrak. Zato jej myseľ bola odrazu celkom pokojná a vyrovnaná, keď začala skladať dohromady úlomky tejto zložitej skladačky. A hoci niektoré časti hlavolamu chýbali, niečo jej jasné už bolo.

Položila mu ruku na plece a bola rada, že sa neodtiahol. Pozrel sa na ňu pohľadom, ktorý jej privodil nové výčitky svedomia za nedávnu urážku. Urazila jeho česť. Mala vedieť, že on by svoje dieťa nikdy neopustil. Mala to vedieť! Veď ho videla so Scorpiusom. Bola svedkom jeho lásky k svojmu synovi.

„Draco?“ oslovila ho nežne. „Kto našiel Hestiu?“

„Bri ... Brinna,“ vyjachtal.

„A Asteriu?“

Pozrel sa na ňu uvedomiac si, čo chce naznačiť. „Ty si myslíš, že je ... že je za tým všetkým ona?“

„Neviem. Ale niečo mi práve došlo. Cieľom tých útokov ... to všetko sa deje kvôli tebe.“

„Kvôli mne? Hermiona, teraz naozaj preháňaš,“ odvetil tvrdo.

„Ak sa nad tým zamyslíš, dáva to zmysel,“ trvala na svojom.

„Prezradíš mi, aký?“ vyštekol znechutene.

„Vražda tvojej manželky a snúbenice určite nebola náhodná. Vrah potreboval dostať prekážky z cesty,“ vysvetľovala svoju teóriu. „Tie útoky na teba ... domnievam sa, že mohlo ísť o nejakú formu trestu. Trestu za to, že si si ju nevšímal, že si ju prehliadal a ignoroval.“

„O čom to tu hovoríš?“

„Hovorím o tom, že za tým všetkým je pravdepodobne žena, ale je viac ako jasné, že má komplica.“

Hoci na ňu civel ako na bláznivú, stála si pevne za svojou teóriou a rozhodla sa, že ešte v ten večer napíše Harrymu. Musel vedieť, na čo prišla a chcela poznať i jeho názor na celú vec. V duchu blahorečila svojmu úsudku za to, že predsa v sebe len nazbierala dostatok odvahy, aby ho vôbec dokázala osloviť a vymámiť z neho všetky tie informácie.

„Ďakujem, že si mi tak ochotne odpovedal, i keď to muselo pre teba byť mimoriadne ťažké,“ šepla, no on nereagoval. Zamyslene civel do zeme, kamsi pod svoje dlhé nohy.

„Draco?“ oslovila ho, no ani na ňu nepozrel. Pristúpila trošku bližšie, spravila len drobný krôčik a natiahla ruku k jeho tvári, pohladiac ho po bledom líci s obavami, či ju neodbije. Keď sa na ňu upreli jeho sivé oči, mohla z nich vyčítať mučivú bolesť, ktorú ho donútila prežívať znova. Stislo jej srdce a oči sa zahmlili slzami. Pohol sa a priložil si dlaň na jej ruku, ktorá stále spočívala na jeho líci. Otočil hlavu a vtisol jej do tej drobnej dlane bozk.

„Ak máš pravdu,“ šepol, „ak sa nemýliš, mala by si dávať na seba pozor.“

„Prečo?“ hlesla a sledovala ako stiahol jej ruku zo svojho líca a po chvíľke ju celkom pustil.

„Aby sa ten ... niekto ... nedozvedel, ako veľmi ťa chcem,“ priznal a ona sa pri tých úprimných slovách zachvela.

Hermiona od neho odstúpila. Bez slova sa vytratila z jeho pracovne. Bežala, až kým sa neocitla v bezpečí svojej izby, za zatvorenými dverami, chránenými spoľahlivým kúzlom.